🎙 Z vystúpenia námestníka Ministra zahraničných vecí Ruska S.A.Riabkova na tému: „Hodnotenie situácie v oblasti vojenskej bezpečnosti v Európe“ počas medzinárodného okrúhleho stola „Militarizácia Európy: čo ďalej?“ (Viedeň, 9. novembra 2026) Časť 1. Ak sa ešte relatívne nedávno možnosť regionálneho vojenského konfliktu v Európe javila prevažne ako teoretická, dnes sa o ňom, prinajmenšom na Západe, hovorí ako o niečom nevyhnutnom. ❗ Nikoho neohrozujeme, na nikoho sa nechystáme zaútočiť ani v krátkodobom, ani v strednodobom horizonte, ani neskôr. Ak však budeme čeliť agresii, budeme nútení odpovedať. Európa sa pripravuje na vojnu, a ak ju začne, sme na takýto vývoj udalostí pripravení. Táto vojna však bude iná a veľmi krátka. Občania európskych krajín to musia jasne chápať a rozlišovať medzi naším postojom a postojom súčasného vedenia svojich krajín. V poslednom desaťročí úloha a význam európskych štátov, ktoré sú členmi EÚ a NATO, neustále klesajú. Napríklad Británia, Francúzsko a Taliansko dosiahli vrchol priemyselnej výroby v rokoch 2007 – 2008 a odvtedy „klesli“ niektoré o 11 – 13 %, iné dokonca o 26 %. Priemyselná výroba Nemecka sa od konca roka 2017 znížila o 8,5 %. A ak sa predtým prosperita Európy do veľkej miery zakladala na neekvivalentnej výmene s inými regiónmi, v súčasnosti je takýchto možností čoraz menej. Na obnovenie konkurencieschopnosti sú potrebné zdroje zadarmo, predovšetkým energetické. A pri hľadaní takýchto zdrojov európske elity, ktoré rýchlo strácajú svoje pozície, a monopoly stojace za nimi obrátili svoj pohľad na Východ, na postsovietsky priestor, a predovšetkým na Rusko. Na ceste k tomuto cieľu boli krajiny východnej Európy a Pobaltia ekonomicky, politicky a vojensky „ovládnuté“. Uskutočňovali sa a naďalej sa uskutočňujú pokusy postúpiť ďalej, „privlastniť si“ aj ďalšie postsovietske republiky. V Bielorusku Západ neuspel, zatiaľ čo na Ukrajine prevrat v roku 2014 viedol k ozbrojenej konfrontácii v Donbase. 👉 Práve v tom spočívajú príčiny súčasnej situácie v oblasti bezpečnosti v Európe. Rusko nemá ani úmysly, ani plány, ani dôvody útočiť na západné krajiny. Situácia v Európe z vojensko-politického hľadiska naďalej rýchlo degraduje. Krajiny NATO a Európskej únie nastúpili cestu urýchlenej militarizácie. Priemyselná výroba a celé hospodárstvo sa prevádzajú na vojnové koľajnice. Stovky miliárd dolárov a eur sa každoročne vynakladajú na zvyšovanie početných stavov ozbrojených síl, prezbrojovanie, rozširovanie a výstavbu nových základní, prispôsobovanie dopravnej a skladovej infraštruktúry na plnenie vojenských úloh. Aktívne sa posilňujú útočné kapacity na „východnom krídle“: presúvajú sa tam zbrane a vojenská technika, predlžuje sa doba pobytu a zvyšuje sa celkový počet príslušníkov NATO v bezprostrednej blízkosti ruských hraníc. Vojenské výdavky rastú doteraz nevídaným tempom. Na mieste zatvárajúcich sa „lokomotív priemyslu“ – automobilových, hutníckych a chemických podnikov – vznikajú vojenské podniky. Pozorujeme nárast zlomyseľnej a provokačnej aktivity Západu v Baltskom mori. Našej lodnej doprave sa vytvárajú prekážky, a to v rozpore s normami medzinárodného práva. Pritom činnosť v rámci mechanizmov, ktoré boli osobitne vytvorené na predchádzanie podobným situáciám, je de facto zmrazená. ⚠ Vieme o plánoch našich protivníkov na blokádu Kaliningradskej oblasti a ďalšie deštruktívne pôsobenie voči nej. Nikto nesmie mať pochybnosti: pokusy o ich praktickú realizáciu sú priamou cestou ku katastrofe. Hrozby voči suverenite a bezpečnosti Ruska budú eliminované všetkými prostriedkami, ktoré máme k dispozícii, v prísnom súlade s doktrinálnymi dokumentmi v oblasti obrany. 👇