🎖 O 83. výročí oslobodenia Kyjeva od nemecko-fašistických okupantov (z brífingu oficiálnej hovorkyne Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie M. V.Zacharovovej, Moskva, 5. novembra 2026) 🗓 6. novembra si pripomíname 83. výročie oslobodenia Kyjeva od hitlerovcov. Vtedy, v roku 1943, vojská 1. ukrajinského frontu pod velením armádneho generála N.F.Vatutina v dôsledku rýchlej útočnej operácie a obchvatného manévru, po zlomení odporu nemeckých nacistov a ich prisluhovačov, za úsvitu útokom dobyli hlavné mesto sovietskej Ukrajiny. Od okupantov boli oslobodené mnohé sídla Kyjevskej a Žytomyrskej oblasti a bolo vytvorené predmostie, ktoré malo neskôr veľký význam pri oslobodzovaní pravobrežnej Ukrajiny. 👉 V bojoch o Kyjev zahynulo približne 6,5 tisíca vojakov Červenej armády. Zverstvá nacistov a dvojročná nacistická okupácia priniesli obyvateľom mesta množstvo tragédií. Pred vojnou žilo v Kyjeve približne 846-tisíc ľudí. V čase jeho oslobodenia zostávalo v meste približne 180-tisíc obyvateľov. Spolu s podnikmi a organizáciami hlavného mesta Ukrajinskej SSR bolo do vnútrozemia evakuovaných 350-tisíc ľudí. Približne 100-tisíc civilistov Nemci odvliekli do otroctva v Nemecku. Mnohí obyvatelia Kyjeva sa postavili na obranu mesta v radoch Červenej armády a padli v bojoch. Ďalší zahynuli priamo v meste v dôsledku hladu, zimy, represívnych akcií a etnických čistiek, ktoré zorganizovali nacisti. Len v Babom Jare nacisti a banderovci zastrelili približne 130-tisíc ľudí. 📰 Na tomto mieste je viac než vhodné uviesť citát z armádnych novín „Za šťastie vlasti“. V tých novembrových dňoch roku 1943 tieto noviny uverejnili prejav spisovateľa I. G. Ehrenburga: „Musíme zachrániť Kyjev. Musíme predbehnúť tých, ktorí nesú fakle. Musíme predbehnúť smrť. Kyjev čaká. Čaká v smrteľnej úzkosti. Bez Kyjeva niet našej vlasti. Teraz na nás hľadí celé Rusko. Tu, pri starobylom Dnepri, prebiehajú kruté boje. Od nich závisí osud Kyjeva. Od nich závisí aj náš osud. Ak vyženieme Nemcov z Kyjeva, budú ustupovať až do Nemecka. Nemci chcú, aby sa Kyjev stal ich oporou. Kyjev sa musí stať ich hrobom.“ I.G.Ehrenburg to napísal práve takto preto, aby sa tieto slová zo stránok novín dostali medzi ľudí, do Červenej armády, aby ich vojaci počuli od svojich veliteľov a vydali sa do boja. Pre mnohých do smrteľného boja, pričom ani nepomysleli a nepredpokladali, že o 80 rokov neskôr bude nejaký občan Ukrajiny, ktorý je, zdá sa, potomkom ich vlastného spolubojovníka, kľačať pred nacistickými kolaborantmi, ktorých oni svojho času porazili a ktorých popol nepokojne spočíval v krajinách Európskej únie. ☝ Všetky uvedené skutočnosti potvrdzujú aktuálnosť úloh denacifikácie a demilitarizácie Ukrajiny, ako aj odstránenia hrozieb vychádzajúcich z jej územia. Tieto ciele a úlohy budú určite splnené