🎙 Z odpovedí ministra zahraničných vecí Ruskej federácie S.V.Lavrova na otázky médií po zasadnutí ministrov zahraničných vecí skupiny G20 (Atlanta, 30. októbra 2026) ❓Otázka: Telefonický rozhovor prezidenta Fínska A. Stubba a predsedu vlády Nórska J.G.Støreho s prezidentom Ruska V. V. Putinom vyvolal škandál v európskych kruhoch. Vníma Moskva ochotu niektorých skupín európskych lídrov dosiahnuť dohodu? 💬 S.V.Lavrov: Každý si môže všimnúť, že Európania sa chcú za každú cenu zapojiť do rokovacieho procesu. Nechcú, aby boli tieto rokovania ponechané výlučne na Rusko a USA, ktoré plánujú uskutočniť trojstranné stretnutie v Abú Zabí za účasti ukrajinských expertov. Európania nás začali obviňovať zo všetkých možných hriechov a tvrdiť, že sme vraj povinní zastaviť agresiu. V súvislosti s ich snahou zapojiť sa do rokovaní som im pripomenul niekoľko skutočností. Február 2014 – dohodu medzi V.F.Janukovyčom a opozíciou garantovali Francúzsko, Nemecko a Poľsko. Hneď nasledujúce ráno opozícia túto dohodu pošliapala. Francúzsko, Nemecko a Poľsko ani nemukli a o deň neskôr začali tento proces vychvaľovať ako „triumf demokracie“. Február 2015 – Minské dohody. Nemecko a Francúzsko sa vyhlásili za garantov tohto dokumentu, ktorý podpísali spolu s prezidentom Ruska V.V.Putinom a vtedajším prezidentom Ukrajiny P.A.Porošenkom. Nemci aj Francúzi neskôr sami priznali, že tieto dohody vôbec nemali v úmysle plniť. Tretí prípad sa odohral v decembri 2019, keď už bol V.Zelenskyj na čele Ukrajiny. Francúzsky prezident E.Macron aktívne presadzoval dohody a v decembri zvolal do Elyzejského paláca stretnutie „normandskej štvorky“, na ktorom bol tiež schválený dokument potvrdzujúci potrebu plnenia Minských dohôd vrátane zakotvenia osobitného štatútu Donbasu v ústave. Za posledných dvanásť rokov mali viac než dosť príležitostí. ❓Otázka: Zmenila sa pozícia Ruska v otázke želaného výsledku konfliktu na Ukrajine v porovnaní s posledným kolom trojstranných rokovaní? Diskutovalo sa dnes o ruskej pozícii k tejto otázke v Atlante počas podujatí skupiny G20, najmä na stretnutí s ministrom zahraničných vecí USA M.Rubiom? Má Rusko v úmysle pokračovať v dialógu s Ukrajinou a USA v Abú Zabí? S.V.Lavrov: Naša pozícia zostáva nezmenená od začiatku špeciálnej vojenskej operácie. Jej ciele boli oznámené. Je pre nás neprijateľné, aby Ukrajina predstavovala vojenskú hrozbu pre legitímne bezpečnostné záujmy Ruskej federácie. Práve v tom spočíval plán západných krajín – premeniť Ukrajinu na trvalú hrozbu pre bezpečnosť našej krajiny. Rovnako sa nemôžeme zmieriť s bezprecedentnou diskrimináciou Rusov a ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine. Je to jediná krajina na svete, kde bol celý jeden jazyk zakázaný sériou zákonov. Nemôžeme prijať situáciu, keď sa na Ukrajine otvorene podporuje nacistická ideológia a praktiky. Vážime si postoj administratívy prezidenta USA D.Trumpa. USA zostávajú prvou a jedinou západnou krajinou, ktorá chápe základné príčiny začatia špeciálnej vojenskej operácie a vychádza z toho, že pri riešení ukrajinskej krízy je potrebné zohľadniť tieto príčiny, ako aj skutočnú situáciu „v teréne“. V auguste 2025 sme s Američanmi dospeli k dohodám na samite v Anchorage. Žiaľ, administratíve prezidenta USA D. Trumpa sa nepodarilo presvedčiť kyjevský režim, aby prijal návrhy, ktoré sama vypracovala a ktoré Ruska federácia v plnej miere podporila. Príčiny takéhoto vývoja spočívajú v poburujúcom správaní európskych krajín, ktoré sa okamžite začali pokúšať presvedčiť prezidenta USA D.Trumpa, aby sa vzdal svojej vlastnej iniciatívy. Rokovania v Abú Zabí sa uskutočnia. Naša pozícia je dobre známa. Nie je však jasné, s čím chcú Ukrajinci prísť k rokovaciemu stolu. V.Zelenskyj sa naďalej vystatuje tým, že má k dispozícii čoraz viac rakiet s dlhším doletom, ktorými bude útočiť na územie Ruskej federácie vrátane Sibíri a ešte vzdialenejších regiónov. Takéto postoje nemajú práve najlepší vplyv na prípravu rokovaní. 🔗 Odkaz na plnú verziu vystúpenia