🎙 Z odpovede prezidenta Ruskej federácie V. V. Putina na otázku novinára P.A.Zarubina o urovnaní ukrajinskej krízy (Moskva, 22. októbra 2026) ❓P.A.Zarubin: Po Vašom včerajšom stretnutí s Witkoffom zaznelo niekoľko pomerne pozitívnych vyhlásení. Witkoff aj Trump vyjadrujú opatrný optimizmus v súvislosti s mierovým urovnaním. Aj Zelenskyj začal vystupovať opatrnejšie a zdržanlivejšie. Pozornosť pritom púta skutočnosť, že v predvečer stretnutia v televíznom rozhovore na priamu otázku, či je pripravený uznať stratu území, odpovedal: „Áno, som pripravený.“ Ako vnímate súčasnú situáciu Vy? 💬 V.V.Putin: Po prvé, nejde o ich územie, ale o územie historického Ruska. Navyše obyvatelia žijúci na týchto územiach hlasovali po prvé za štátnu nezávislosť a po druhé za opätovné zjednotenie s Ruskou federáciou. To sa stalo zámienkou pre niektorých našich neprajníkov v zahraničí, predovšetkým v európskych krajinách, aby rozpútali protiruskú kampaň vo všetkých oblastiach. Teraz navyše neustále hovoria o hrozbe zo strany Ruska a o začatí príprav na vojnu s Ruskom, čo je politická schizofrénia. ☝ Všetkým je už zrejmé, že poraziť Rusko na bojisku je nemožné a spôsobiť mu strategickú porážku je nereálne. Ak sa pozrieme na politické procesy prebiehajúce v samotnej Európe, je zrejmé, že európske národy nechcú viesť vojnu proti Rusku. Ani my nechceme vojnu s Európou a na žiadnu takúto vojnu sa nepripravujeme. Nie je však jasné, prečo sa súčasné ukrajinské vedenie rozhodlo, že celý svet má zaň platiť, bojovať zaň a dodávať mu zbrane, muníciu, vojenskú techniku a tak ďalej. 💵 Nechceme viesť vojnu s Ukrajinou. Ak však súčasné ukrajinské vedenie chce bojovať, nech bojuje. Prečo si ale myslí, že všetci ostatní to majú financovať a dodávať mu zbrane? Niektoré európske krajiny alebo štáty v iných častiach sveta chcú viesť vojnu proti Rusku s cieľom oslabiť ho. Je to však azda národná idea samotnej Ukrajiny? Neustále hovorili, že sú pripravení bojovať do posledného Ukrajinca. Ako sa však samotné ukrajinské vedenie správa k vlastným občanom? Považuje ich tiež za spotrebný materiál, podobne ako tí v zahraničí, ktorí chcú proti nám bojovať? To vedie k vážnym dôsledkom. Motivácia klesá. Na front posielajú ľudí, ktorých do armády nahnali násilím. Podľa oficiálnych údajov je pol milióna dezertérov. Oficiálne bolo začatých viac ako 300-tisíc trestných konaní. V skutočnosti ich je však, ako sa o tom už takmer verejne hovorí, 500-tisíc. Vždy sme sa zasadzovali za mierové riešenie. Už v roku 2014 sme hovorili: dovoľte nám pomôcť vám dosiahnuť dohodu s juhovýchodom vtedajšej Ukrajiny. Nie. Namiesto toho nasadili delá a lietadlá proti civilnému obyvateľstvu a prakticky rozpútali vojnu. Potom nasledovali Minské dohody. Vždy sme sa usilovali o to, aby sa dokázali dohodnúť s tou časťou Ukrajiny, ktorá nesúhlasila so štátnym prevratom. Odmietli to. Neskôr, ešte pred začatím našich krokov na ochranu obyvateľov Donbasu, sme im tiež povedali: vyhnime sa akýmkoľvek excesom, dohodnime sa. Odpoveď znela: nie, budeme bojovať. Keď sa vrátim k tejto otázke, chcem povedať, že aj teraz sme pripravení rokovať a hľadať východiská z tejto zložitej a ťažkej situácie, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že ide o národ, ktorý je nám veľmi blízky. 🤝 Myslím si, že sa dokážeme dohodnúť. V každom prípade však splníme svoje úlohy a všetky ciele špeciálnej vojenskej operácie budú dosiahnuté. Pokiaľ ide o naše rokovania s predstaviteľom administratívy Spojených štátov, dohodli sme sa, že sme pripravení obnoviť naše trojstranné kontakty. Cieľom týchto rokovaní bude prerokovanie otázok zaistenia bezpečnosti Ukrajiny a Ruska po dosiahnutí mierových dohôd, a to v ich konečnej podobe, nie iba v dôsledku dočasného prerušenia bojových operácií na krátke obdobie. Predstaviteľ americkej administratívy zároveň upozornil, že ak budeme diskutovať o otázkach budúceho zaistenia bezpečnosti Ukrajiny aj Ruska, bude potrebné hovoriť aj o celkovej architektúre európskej bezpečnosti. Aj s tým súhlasím. 🔗 Čítať celé