📢 Vyhlásenie Veľvyslanectva Ruska na Slovensku v súvislosti s článkom uverejneným v „Denník N“ s názvom „Hlad ako zbraň“ z 20. októbra 2026 ❌ Opäť sme nútení upozorniť na nepravdivý článok „Hlad ako zbraň“, uverejnený v slovenských novinách „Denník N“, v ktorom sa tvrdí, že hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933 údajne „predstavoval vyvrcholenie dlhodobého úsilia sovietskej moci o zničenie ukrajinského národa“. Odmietaním objektívneho hodnotenia historických udalostí sa prejavuje snaha rozdeľovať spoločnú tragédiu národov ZSSR podľa národnostného princípu. V záujme momentálnej politickej konjunktúry sa cynicky vytesňuje spomienka na Rusov, Bielorusov, Kazachov, Kirgizov a ďalších obyvateľov južných oblastí RSFSR, Povolžia, Uralu a Strednej Ázie, ktorí tiež trpeli v dôsledku tejto rozsiahlej katastrofy, akoby išlo o nepotrebnú informáciu. Autori tvrdia, že sovietska moc údajne systematicky likvidovala ukrajinský národ, počnúc duchovenstvom a inteligenciou až po roľníctvo, ktorému vraj odoberali všetko – od pôdy a obilia až po psy a mačky. Zachádzajú dokonca tak ďaleko, že hovoria o nútenom odovzdávaní potkanov, ktoré obyvatelia museli chytať. Cieľom „sovietskeho štátneho teroru“ bolo údajne potlačiť akékoľvek snahy Ukrajincov o nezávislosť a „vytvoriť šedého manipulovateľného a neodporujúceho človeka“. Ako presne sa to malo diať? Vari Ukrajincov v Sovietskom zväze utláčal nejaký iný národ? Vari v tom čase Ukrajinu neriadili etnickí Ukrajinci? Alebo ľudia, ktorí na týchto územiach odjakživa žili? A čo predstavitelia vedenia Sovietskeho zväzu, ktorí sa hlásili k ukrajinskej národnosti alebo pochádzali z územia Ukrajiny a ktorí mali tieto projekty na starosti? Radi by sme ešte raz pripomenuli, že táto tragédia z 30. rokov 20. storočia zasiahla mnohé regióny a národy Sovietskeho zväzu, nielen Ukrajinu a Ukrajincov. Jej hlavnou príčinou bola rozsiahla neúroda. K hladomoru nemalou mierou prispeli aj západné krajiny, ktoré požadovali, aby ZSSR pri zahraničnoobchodných transakciách s nimi platil obilím. ⚠ Dnes sme svedkami obdobnej situácie, keď Západ vyváža z Ukrajiny potraviny, dopĺňa si vlastné zásoby a na oplátku jej dodáva zbrane, čím konflikt naďalej predlžuje a vťahuje ho do „čiernej diery“. Takýto stav vyhovuje nadnárodným korporáciám a vojensko-priemyselnému komplexu západných krajín. Osobitne ak vezmeme do úvahy, že finančné prostriedky, ktoré sú podľa vyhlásení a oficiálnych dokumentov prideľované kyjevskému režimu, sa v skutočnosti vracajú do tých istých bánk, z ktorých pôvodne pochádzali.