🎙 Zo stenografického záznamu vystúpenia Ministra zahraničných vecí Ruskej federácie S.V.Lavrova na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN o Ukrajine, New York (23. septembra 2026). 2. Časť. 📌 Ukrajinský prezident P.A.Porošenko to však kategoricky odmietal robiť a jeho patróni v Berlíne a Paríži sa ani nepokúsili svojho zverenca akokoľvek priviesť k rozumu. S nástupom pána E. Macrona k moci vo Francúzsku nastal vzostup tradičnej francúzskej aktivity. Dňa 19. decembra 2019 bol zvolaný summit „normandskej štvorky“ (Nemecko, Francúzsko, Rusko, Ukrajina), na ktorom kyjevský režim už zastupoval V. Zelenskyj, ktorý sa dostal k moci pod hlasnými heslami nastolenia mieru a dobrých susedských vzťahov s Ruskom a ukončenia útokov na ruský jazyk. V Paríži bola prijatá deklarácia potvrdzujúca potrebu úplného vykonania ustanovení Minských dohôd vrátane zakotvenia osobitného statusu jednotlivých oblastí Donbasu v ukrajinskej ústave. Tento status nepredpokladal nič mimoriadne – iba právo používať ruský jazyk a vykonávať miestnu samosprávu. Keby boli Minské dohody z roku 2015, potvrdené v Paríži v roku 2019 – už za V. Zelenského, vykonané tak, ako to požadovala Bezpečnostná rada OSN, Ukrajina by dnes zostala v tých istých hraniciach z roku 1991, okrem, samozrejme, Krymu, ktorého otázka je už dávno uzavretá a všetci to veľmi dobre chápu. Ani tu to však Európa nedovolila. Ako verejne priznali už po odchode z funkcií A. Merkelová, F. Hollande a P. A. Porošenko, podpísané Minské dohody ani nemali v úmysle plniť; potrebovali získať čas, aby Ukrajinu „napumpovali“ zbraňami. Veľmi otvorené. Všetky stretnutia typu parížskeho boli potrebné výlučne na predstieranie búrlivej diplomatickej činnosti a na zintenzívňovanie protiruskej kampane pod jej krytím. ❗ Ruské návrhy dohodnúť sa na základe vzájomného rešpektovania bezpečnostných záujmov Ruska, európskych krajín a Severnej Ameriky boli v decembri 2021 povýšene odmietnuté NATO a administratívou J.Bidena. V praktickej rovine prebiehala príprava na násilné obsadenie území Donbasu, ktoré Kyjev nekontroloval. Aby sme zabránili realizácii západného scenára, boli sme vo februári 2022 nútení začať špeciálnu vojenskú operáciu. Už o týždeň Ukrajinci požiadali o rokovania. Súhlasili sme. Po niekoľkých kolách v Bielorusku a Istanbule ukrajinská strana navrhla kľúčové princípy urovnania, ktoré naši vyjednávači prijali. Hlavné bolo, že sa tam zakotvoval neutrálny status Ukrajiny, uznávali sa reálie v teréne a obsahovali sa kolektívne bezpečnostné záruky spoľahlivo chrániace pred opakovaním silových provokácií a pokusov o agresiu. Dokument bol parafovaný delegáciami Ukrajiny a Ruska, jeho osud však všetci dobre poznajú. Vtedajší britský premiér B.Johnson Ukrajincom zakázal uzavrieť právne záväznú dohodu na základe textu, ktorý navrhol Kyjev a ktorý už bol parafovaný, a nariadil pokračovať v bojoch. Európa sa v podstate stotožnila s uvedeným postojom Londýna.Keby bola táto parafovaná dohoda zakotvená v príslušnej zmluve a uskutočnená, Ukrajina by opäť zostala v hraniciach z roku 1991, ale už bez Krymu a časti Donbasu. Ďalší „príspevok Európy k mierovému úsiliu“ prišiel po summite prezidenta Ruskej federácie V.V.Putina a prezidenta USA D. Trumpa na Aljaške v auguste 2025. Prezident Ruska tam, ako sám opakovane uviedol, prijal návrhy Washingtonu obsahujúce určité kompromisy. O dosiahnutí zásadnej zhody bolo jasne oznámené na spoločnej tlačovej konferencii lídrov Ruska a USA v Anchorage, ako aj vo vyhláseniach prezidenta USA D. Trumpa v nasledujúcich dňoch. Znepokojená Európa sa vrhla presviedčať prezidenta USA, aby ustúpil od vlastnej iniciatívy (rovnako ako B. Johnson prinútil Ukrajincov stiahnuť ich vlastné návrhy v Istanbule). Do Washingtonu okamžite zamierila európska delegácia a urobilo sa všetko pre to, aby sa ďalšia práca na praktickej realizácii dohôd z Anchorage zastavila. 🔗 Odkaz na plnú verziu vystúpenia