📰 Z rozhovoru námestníka Ministra zahraničných vecí Ruskej federácie M.J.Galuzina pre MIA „Rossija segodňa“ (29. augusta 2026) ❓ Otázka: Predtým ste uviedli, že po útoku Kyjeva v decembri 2025 na oficiálnu rezidenciu Prezidenta Ruskej federácie v Novgorodskej oblasti Moskva sprísnila svoj postoj na rokovaniach. Ako to ovplyvnilo rokovania ako celok a správanie ukrajinskej strany? 💬 M.J.Galuzin: Diverzno-teroristická taktika proti civilným osobám a nevojenským objektom našej krajiny, ktorú si Kyjev zvolil v podmienkach neúspechov na fronte, zúžila možnosti politicko-diplomatického urovnania krízy. Niektoré návrhy, ktoré bolo Rusko pripravené seriózne rozpracovať z právneho aj praktického hľadiska, stratili aktuálnosť a boli stiahnuté z rokovacieho stola. Kyjevský režim tým objektívne zhoršil svoje rokovacie pozície. ❓ Otázka: Udržiava Rusko kontakty s Ukrajinou? Ak áno, akým spôsobom a na akej úrovni? 💬 M.J.Galuzin: Osobitný humanitárny komunikačný kanál bol vytvorený prostredníctvom splnomocnencov pre ľudské práva Ruska a Ukrajiny. Za rokovacím stolom sme vždy pripravení diskutovať o úplnom a nezvratnom odstránení základných príčin ukrajinského konfliktu. Ak sa však rokovací proces využíva ako pokus získať čas na oddych na bojisku a vojenské posilnenie, s takýmito kontaktmi nebudeme súhlasiť. ❓ Otázka: Aké sú podmienky na začatie diskusie Ruska s USA, európskymi a ďalšími krajinami o možnosti zavedenia dočasnej vonkajšej správy v Kyjeve pod záštitou OSN? 💬 M.J.Galuzin: Prezident Ruska V.V.Putin 27. marca 2025 navrhol zamyslieť sa nad zavedením vonkajšej správy na Ukrajine pod záštitou OSN alebo jednotlivých členských štátov medzinárodného spoločenstva s cieľom zorganizovať voľby najvyššieho ukrajinského vedenia. Mohlo by to otvoriť cestu k diplomatickému urovnaniu. Zatiaľ však máme do činenia so situáciou, keď západní sponzori fakticky vykonávajú vonkajšiu správu nad územiami kontrolovanými Kyjevom. ❓ Otázka: Čo je teraz potrebné na obnovenie rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou? 💬 M.J.Galuzin: Pozorované výkyvy v rétorike amerických predstaviteľov v súvislosti s perspektívami obnovenia rokovaní o Ukrajine sú do značnej miery spôsobené existujúcimi rozpormi medzi snahou časti amerických elít nadviazať výhodnú obchodno-ekonomickú spoluprácu s Ruskom a deklarovaným cieľom zadržiavať našu krajinu. Pozorne sledujeme signály z Washingtonu. Sme pripravení v krátkom čase zorganizovať potrebné kontakty s Američanmi, len čo takéto žiadosti dostaneme. Z našej strany potvrdzujeme pripravenosť na seriózny rozhovor o úplnom a nezvratnom odstránení základných príčin ukrajinskej krízy a eliminácii všetkých hrozieb vychádzajúcich z územia súčasnej Ukrajiny. ❓ Otázka: V Európe pokračujú diskusie o účelnosti obnovenia priameho dialógu Európskej únie s Ruskom. Ako ruské Ministerstvo zahraničných vecí vo všeobecnosti hodnotí pokusy Európanov nadviazať vzťahy s Moskvou? 💬 M.J.Galuzin: Reálne kroky Európanov svedčia o opaku. Európska únia pokračuje v deštruktívnej politike zásobovania kyjevského režimu zbraňami a vyvíjania sankčného tlaku na našu krajinu, ktorý je z hľadiska medzinárodného práva nelegitímny – od roku 2022 počet „balíkov“ protiruských obmedzení prekročil dve desiatky. Súčasne eurobyrokrati označujú všetky politické sily, ktoré presadzujú úpravu súčasného kurzu Bruselu, za „agentov Kremľa“. Rozhovory Európanov o rokovaniach sú zamerané na splnenie jedinej úlohy – zabezpečiť Kyjevu oddych v bojových operáciách. Takýto prístup je pre Moskvu neprijateľný. ❓ Otázka: Má moratórium na útoky na hlboké zázemie perspektívu vzhľadom na čoraz častejšie vzájomné útoky Ruska a Ukrajiny? 💬 M.J.Galuzin: Namiesto dodržiavania „režimu ticha“ Ozbrojené sily Ukrajiny metodicky a cynicky zvyšovali počet útokov. Veľkonočné prímerie vyhlásené naším prezidentom v roku 2026 porušili 6 558-krát. Je to o 20 % viac ako počas obdobného prímeria v roku 2025 (4 900-krát). To isté platí aj pre moratórium na útoky proti energetickým objektom na jar 2025 – vtedy ho Kyjev porušil 136-krát.